Bezdetnosť spravodlivca a mnohodetnosť hriešnika

IV. ¹    Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou,

            nesmrteľnosť je v jej spomienke;

            lebo ju uznáva Boh i ľudia.

²           Ak prítomná je napodobňujú ju,

            ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej.

            Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz,

            lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.

³           Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh,

            z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko,

            nechytajú sa pevnej postate.

⁴           Ak aj načas vyháňajú do ratolestí,

            to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor,

            prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.

⁵           Slabé vetvy budú olámané,

            ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo,

            a vôbec na nič sa nehodí.

⁶           Lebo deti, narodené zo snov protizákonných,

            pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.

 

 

 

 

Včasná smrť - dlhý život

⁷           Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.

⁸           Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti,

            ani sa ona nemeria počtom liet.

⁹           Šediny sú človekovi múdrosťou,

            starým vekom život nepoškvrnený.

¹⁰         Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom,

            pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

¹¹         Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie,

            alebo klam aby jeho dušu nezviedol.

¹²         Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné,

            závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.

¹³         Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.

¹⁴         Ľúbila sa jeho duša Bohu,

            preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč.

            Ľudia to videli, lenže nechápali,

            ani si to k srdcu nepripúšťali,

¹⁵         že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom

            a že navštevuje svojich nábožných.

¹⁶         Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov,

            mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.

¹⁷         Vidia síce koniec múdreho,

            a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal,

            ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.

¹⁸         Vidia, ale súdia opovržlivo,

            lenže im sa bude Pán posmievať.

¹⁹         Potom budú mŕtvolami bez úcty,

            na posmech medzi umrlcami večnými,

            lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú,

            vykýve ich z pevnej postate

            a až do posledného ich strašne odsúdi.

            Budú trpieť muky

            a vyhasne aj ich pamiatka.

²⁰         S bázňou prídu vtedy, keď budú sa vypočítavať ich hriechy,

            a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí.

 

 

 

 

 

Súd. Dôvera dobrých, nárek hriešnikov

V⁵. ¹    Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou dôverou

            pred tvárou tých, čo ho sužovali (kedysi)

            a čo znevažovali jeho námahy.

²           Keď to uzrú, zmocní sa ich strašná hrôza,

            zmeravejú z nečakanej spásy.

³           Navzájom si budú vravieť s ľútosťou,

            zo skľúčenej duše horekovať budú:

            „To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi,

            zasypávali ho posmechom, my blázni!

⁴           Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom

            a že jeho koniec je potupný.

⁵           A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali

            a má údel medzi svätými!

⁶           A tak teda my sme zišli z cesty pravdy

            nám nesvietilo svetlo spravodlivosti -

            a nám slnko nevychádzalo.

⁷           Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby,

            poprechádzali sme púšte neschodné,

            ale cestu Pána sme nepoznali.

⁸           Čo nám pomohla namyslenosť?

            Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?

⁹           Toto pominulo všetko ako tieň,

            tak ako letmá zvesť.

¹⁰         Ako loď, čo brázdi rozvlnené more,

            keď prešla, stopy po nej nenájdeš

            ani znaku na vlnách po jej kormidle,

¹¹         alebo ako keď vtáča vzduchom preletí,

            nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo:

            iba šumom krídel udiera ľahký vzduch

            a rozráža ho silou pískania,

            máva krídlami a razí si cestu pred sebou,

            ale potom niet znaku po jeho prelete;

¹²         alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa,

            preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna

            takže jeho dráhu nepoznať;

¹³         Tak sme aj my - (sotva) narodení - zomreli;

            nemohli sme ani náznak čnosti ukázať,

            lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“

¹⁴⁽¹⁵⁾     Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša,

            ako tenká pena, rozohnaná víchricou,

            sťa dym, ktorý vietor odveje,

            mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného.

 

 

 

 

Odmena a trest

¹⁵⁽¹⁶⁾     Spravodliví žijú naveky.

            V Pánovi je ich odmena

            a starosť o nich má Najvyšší.

¹⁶⁽¹⁷⁾     Preto prijmú skvostné kráľovstvo,

            z Pánovej ruky krásnu korunu,

            lebo svojou pravicou ich bude kryť,

            svojím ramenom ich bude chrániť.

¹⁷⁽¹⁸⁾     Za výzbroj si vezme svoju horlivosť,

            tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov.

¹⁸⁽¹⁹⁾     Oblečie si ako pancier spravodlivosť,

            ako šišak si nasadí pravdivý, súd,

¹⁹⁽²⁰⁾     svätosť vezme za nepremožiteľný štít,

²⁰⁽²¹⁾     za britký meč naostrí si hnev:

            Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja.

²¹⁽²²⁾     Blesky dobre cielené biť budú,

            páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej,

²²⁽²³⁾     z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti,

            rozzúri sa morská voda proti nim,

            rozbesnené rieky ich zaplavia.

²³⁽²⁴⁾     Postaví sa proti nim dych Všemohúceho,

            rozpráši ich ako víchrica.

            Tak hriech obráti v púšť celý svet.

            Takto zločin povyvracia panovnícke tróny.

 

 

 

 

II. Oslava múdrosti hl. 6 - 9

Výzva ku kráľom 6,1-21

 

 

 

 

Na nemúdrych kráľov čaká súd

VI. ¹⁽²⁾ Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu,

            učte sa, panovníci končín zemských,

²⁽³⁾        počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud,

            čo ste pyšní na zástupy národov!

³⁽⁴⁾        Veď Pán vám dal moc

            a vládu Najvyšší.

            On je ten, čo bude skúmať vaše skutky

            a prezerať vaše úmysly.

⁴⁽⁵⁾        Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva,

            nevládli ste správne,

            nezachovávali zákon,

            ani nekráčali podľa Božej vôle.

⁵⁽⁶⁾        Príde na vás každú chvíľu a hrozne,

            lebo bude proti vládcom prísny súd.

⁶⁽⁷⁾        Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania,

            ale mocní budú mocne trestaní.

⁷⁽⁸⁾        Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby,

            ani velikáša nijakého sa nezľakne;

            veď on stvoril malého i veľkého,

            rovnako sa stará o všetkých.

⁸⁽⁹⁾        Na mocných však čaká tvrdý súd.

⁹⁽¹⁰⁾       K vám sa teda, panovníci, nesú moje reči,

            aby ste sa naučili múdrosti a neklesli.

¹⁰⁽¹¹⁾     Lebo tí, čo sväté zachovajú sväto, budú svätými,

            a tí, čo sú poučení o tom, nájdu ospravedlnenie.

¹¹⁽¹²⁾     Buďte teda žiadostiví mojich slov,

            túžte (po nich), poučujte sa!

 

 

 

 

Múdrosť ľahko možno získať

¹²⁽¹³⁾     Skvúca je a nevädnúca múdrosť

            ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú,

            nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

¹³⁽¹⁴⁾     Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia.

¹⁴⁽¹⁵⁾     Tomu, kto zrána hľadá ju, netreba sa namáhať,

            bo nájde ju sedieť pri svojich dverách.

¹⁵⁽¹⁶⁾     V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti,

            kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.

¹⁶⁽¹⁷⁾     Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni,

            blahosklonne im kráča v ústrety na cestách,

            pri každej myšlienke sa s nimi stretáva.

¹⁷⁽¹⁸⁾     Jej začiatok je túžba úprimná dať sa poučiť,

¹⁸⁽¹⁹      snaha o poučenie je zasa láska (k nej),

            láska (k nej) značí však zachovávanie jej zákonov,

            zachovávanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti

¹⁹⁽²⁰⁾     a nesmrteľnosť vedie do blízkosti Boha.

²⁰⁽²¹⁾     Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, k vladárstvu.

²¹⁽²²⁾     Preto ak sa trónom tešíte a berlám, panovníci národov,

            ctite múdrosť, by ste panovali naveky.

 

 

Šalamún ako učiteľ múdrosti 6,22 - 9,18

 

 

 

 

Kráľ chce opísať múdrosť

²²⁽²³⁾     Čo je teda múdrosť a ako vznikla, rozpoviem,

            neukryjem pred vami jej tajomstvá,

            ale stopovať ju budem od začiatku stvorenia,

            otvorene vyrozprávam, čo sa o nej vie,

            neobídem pravdu.

²³⁽²⁴⁾     Nechcem kráčať s nivočiacou závisťou,

            lebo ona nie je spoločníkom múdrosti.

²⁴⁽²⁵⁾     Množstvo mudrcov je šťastím pre svet,

            múdry kráľ je požehnaním pre národ.

²⁵⁽²⁶⁾     Dajteže sa preto rečou mojou poučiť!

            Bude vám to na osoh!