Pies7
Chór dvoranov:
VII. 1 Postojže, postoj, Sulamit!
Postojže, postoj, nech ťa vidíme!
Snúbenica:
Čože chcete vidieť na Sulamitke?
Či tanec vojenský?
Čaro snúbenice
Chór dvoranov:
2 Aké sú ladné tvoje kroky
v črieviciach, dcéra kniežacia!
Priehyby tvojich bokov - skvost,
dielo rúk majstrových.
3 Tvoje lono je miska preskvostná,
nech vína s korením jej nikdy nechýba!
Tvoj život je stoh pšenice,
vrúbený ľaliami navôkol.
4 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá,
srnie dvojčiatka.
5 Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti
...
Tvoje oči sú ako plesá hesbonské
pri bráne Bat-Rabbim.
Tvoj nos jak libanonský výbežok,
čo hľadí proti Damašku.
6 Sťa Karmel tvoja hlava na tebe
a vlasy, čo ti z hlavy splývajú,
sú sťa purpur;
kráľ je spútaný do vrkočov.
Ženích:
7 Aká si krásna, aká spanilá,
najmilšia, so svojimi slasťami!
8 Tvoj vzrast sa palme podobá
a hroznám tvoje prsníky.
9 Zhútal som: Vydriapem sa na palmu
a siahnem po jej ovocí.
Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky
viničovými strapcami
a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok
10 a tvoje ústa ako víno najlepšie
ktoré mi zvlažuje podnebie
a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.
Roztúženosť lásky
Snúbenica:
11 Ja patrím svojmu milému
a jeho túžba za mnou nesie sa.
12 Poď, milý môj,
zájdime na vidiek,
nocujme v dedinkách!
13 Včasráno pôjdeme do viníc
pozrieť sa na vinič,
či sa už rozvíja,
či sa kvet otvára,
či kvitnú granátovníky.
Tam ti dám svoju lásku.
14 Už roznáša sa vôňa mandragor
a nad našimi dvercami
všakové znamenité ovocie,
čerstvé i sušené,
ja pre teba som odložila, milý môj.
Pies8
Snúbenica:
VIII. 1 Ó, keby si bol mojím bratom,
čo prsia matky mojej sal,
vybozkávala by som ťa,
keby som ťa vonku postretla
a nik by za to neopovrhol mnou.
2 Pojala by som ťa a zaviedla
do domu svojej matky, čo ma vychovávala.
Opájala by som ťa vínom voňavým
a muštom z mojich granátových jabĺčok.
3 Pod mojou hlavou jeho ľavica
a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
Ženích:
4 Dcéry jeruzalemské,
zaprisahávam vás:
Nezobúdzajte ani nerušte lásku,
kým sa jej samej nezachce.
Dodatky
Moc a sláva lásky
Chór ľudu:
5 Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi,
opretá o svojho milého?
Ženích:
Ja pod jabloňou som ťa roznietil,
tam, kde ťa porodila tvoja matka,
kde vajatala tvoja rodička.
Snúbenica:
6 Na srdce si ma pritlač jak prsteň,
sťa pečať na svoje rameno!
Ženích:
Lebo láska je mocná ako smrť
a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie.
Jej páľa - to ohňa plápoly,
jej plamene, to Jahveho je žiar.
Ani veľké vody lásku neuhasia,
ani rieky ju neodplavia.
A keby človek za lásku chcel dať
všetky bohatstvá svojho domu,
len by sa opovrhlo ním.
Snúbenica - pevnosť
Bratia:
8 Sestričku máme maličkú,
čo nemá ešte prsníky.
Čo urobíme pre sestru
v deň, keď ju prídu pýtať za ženu?
9 Ak hradba je,
zbudujme na nej baštu striebornú.
Ak brána je,
obložme ju cédrovými doskami!
Snúbenica:
10 Ja hradba som
a moje prsníky sú ako turne.
Lež preňho som ja tá,
čo sa už dávno oddala.
Nad vinicou Šalamúnovou
Bratia:
11 Šalamún mal v Bál-Hamone vinicu.
Vinicu zveril opatrovníkom.
Každý bol povinný mu za jej výnos vyrovnať
po tisíc strieborných.
Ženích:
12 Moja vinica je moja!
Nechaj si tisíc, Šalamún,
a dvesto tí, čo strážili jej ovocie.
Snúbenica, kde si?
13 Ty, ktorá bývaš v záhradách
- priatelia načúvajú -,
daj počuť mi svoj hlas!
Ponáhľaj sa, ženích!
Snúbenica:
14 Utekaj, milý môj,
buď srne podobný
alebo jeleníčaťu
na horách voňavých!