Sir43
Velebnosť Božia v jednotlivých stvorených dielach
XLIII. 1 Okrasou výšin je obloha,
krása neba poskytuje veľkolepý pohľad.
2 Slnko svojím zjavom pri východe hlása:
je to podivné teleso a dielo Najvyššieho.
3 Napoludnie rozpaľuje zem,
ktože môže obstáť pred jeho horúčosťou?
Akoby udržoval pec pre diela, čo potrebujú horúčavu.
4 Slnko trojnásobne vypaľuje vrchy,
pálčivé lúče vydychuje zo seba;
a ako žiari svojimi lúčmi, až oslepuje oči.
5 Veľký Pán je jeho stvoriteľom,
na jeho rozkaz urýchlene koná cestu.
6 Aj mesiac svieti na svoj čas.
Ukazuje čas a je večným znakom.
7 Od mesiaca je znamenie pre sviatočný deň
podľa svitu, ktorého ubúda po splne.
8 Mesačný čas dostal meno podľa jeho mena,
kým podivne narastie po svojom zániku.
9 Je odznakom pre tábor na výsosti,
keď sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe.
10 Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé,
nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet.
11 Na rozkaz Svätého sa postavia, (aby vypočuli) rozsudok,
a neklesajú (silou) na svojich strážnych miestach.
12 Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril,
veľmi je utešená svojím leskorn.
13 Svojím skvostným oblúkom sa vinie po nebi,
ruky Vznešeného ju rozopäli.
14 Svojím rozkazom urýchlene privádza sneh
a podobne rýchlo zosiela blesky podľa svojho súdu.
15 Okrem toho otvára zásobárne
a vyletujú (stadiaľ) mraky ako vtáky.
16 Vo svojej veľkosti ukladá mraky
a rozdrobia sa na kamene krupobitia.
17 Pri jeho zjave sa otriasajú vrchy
a keď sa mu páči, zaveje vietor od juhu.
18 Zvuk jeho hromobitia udrie o zem,
keď dujú od severu víchrice a smršte veterné.
19 Ako sa vták spúšťa na zosadnutie, tak rozsieva sneh,
ktorý poletuje dolu, ako keď sa usádzajú kobylky.
20 Jeho biely lesk obdivuje oko,
no nad jeho prívalom sa až srdce strachuje.
21 Mráz - ako soľ - posýpa zem,
a keď mrzne, akoby sa tvorili pichliače bodliaka.
22 Zaveje mrazivý vietor od severu
a z vody namrzne kryštál,
pokryje všetko, kde je viac vody,
a voda sa odeje akoby pancierom.
23 A zasa (horúčosť) strávi všetko na vrchoch a vypaľuje púšť,
akoby ohňom vypaľuje všetku zeleň.
24 Rýchlo prichádzajúce mraky prinesú všetkému osvieženie
a keď spadne rosa, zmierňuje horúčavu (a osviežuje).
25 Na jeho rozkaz umĺkne vietor,
stačí mu pomyslieť, aby sa utíšilo more;
Pán vysadil (more) ostrovmi.
26 Námorní plavci vedia rozprávať o nebezpečenstvách (na mori):
i keď iba počúvame o nich, tŕpneme.
27 Sú aj tam skvelé a podivné diela:
rozličné druhy zverov, zvierat a obludné plemeno.
28 Skrze (neho) dosiahne plavec bezpečne cieľ (cesty),
lebo jeho slovom bolo všetko usporiadané.
Boh je všetko
29 Mohli by sme premnoho hovoriť, no chybuje nám slovo,
koniec všetkých rečí nech je: On je vo všetkom prítomný.
30 Keď ho treba oslavovať, na čo sa zmôžeme?
Lebo on Všemohúci je väčší nad svoje diela.
31 Pocit hrôzy budí Pán, lebo veľmi veľký je,
a jeho moc je obdivuhodná.
32 Oslavujte Pána, koľko len vládzete,
on je ešte väčší,
lebo obdivuhodná je jeho velebnosť.
33 Dobrorečte Pánovi a zvelebujte ho podľa svojej schopnosti,
je väčší nad všetku chválu.
34 Pri jeho zvelebovaní vynaložte všetku svoju silu,
aby to nebolo nedostatočné,
ani tak ho nemôžete vystihnúť.
35 Ktože ho videl a môže o ňom rozprávať?
A kto ho môže zvelebovať takého, aký je od počiatku?
36 Mnohé veci, väčšie od toho, (čo poznáme), sú skryté,
lebo iba málo vidíme z jeho diel!
37 Všetko však urobil Pán
a udelil múdrosť tým, ktorí si počínali nábožne.
Sláva Božia sa javí aj v slávnych predkoch
Sir44
Úvod
XLIV. 1 Chváliť nám patrí slávnych mužov,
svojich otcov podľa ich činov,
2 svojou odvekou veľkodušnosťou.
3 Jedni panovali vo svojich ríšach,
boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť,
(iní), obdarovaní múdrosťou,
svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.
4 Stali sa vodcami ľudu v svojom čase
a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.
5 Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy
a písmom zaznačovali básne.
6 Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život)
a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.
7 Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa
a už za ich života sa im dostalo pochvaly.
8 Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe,
aby im hlásalo chválu.
9 A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky:
pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo.
A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili,
lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.
10 No aj oni boli nábožní mužovia,
ktorým nechýbali dobré skutky.
11 Pri ich potomstve zostal majetok,
12 u ich vnukov posvätné dedičstvo.
Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,
13 ich synovia pre nich zostanú naveky:
ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.
14 Ich telá pochovali v pokoji,
no ich (slávne) meno žije po večné rody.
15 O ich múdrosti rozprávať si budú národy
a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).
Henoch a Noe
16 Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja,
aby dal národom (príklad) pokánia.
17 Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého:
keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,
18 a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi,
keď nastala potopa.
19 Uzavrel s ním večne platnú zmluvu:
že ľudstvo viac nezahynie potopou.
Abrahám, Izák a Jakub
20 Abrahámovi, veľkému praotcovi mnohých národov,
sa slávou nenašiel nik podobný,
lebo plnil zákon Vznešeného,
a preto s ním uzavrel zmluvu.
21 Túto zmluvu potvrdil na jeho tele
a on sa osvedčil verným, keď ho (Boh) skúšal ...
22 Preto mu prísahou zaručil
slávu vo vlastnom národe:
že ho rozmnoží ako prach zeme
23 a jeho potomstvo povýši ako hviezdy;
a že dostane do vlády (zem) od mora k moru,
od (Veľkej) rieky až po kraj zeme.
24 Aj s Izákom si podobne počínal
pre Abraháma, jeho otca.
25 Väčšie požehnanie ako všetkým (iným) národom udelil mu Pán
a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou.
26 Uznal (Jakuba) za hodného, aby ho zahrnul svojím požehnaním,
preto mu priznal dedičný podiel;
a on ho rozdelil po čiastkach medzi dvanástimi pokoleniami.
27 A zachoval mu zbožných mužov,
ktorí boli obľúbení u všetkých ľudí.
Sir45
Mojžiš
XLV. 1 Mojžiš je milý Bohu i ľuďom;
jeho spomienku požehnávajú.
2 Podobne ho oslávil ako svätých (praotcov)
a veľkým ho urobil na postrach nepriateľov.
Na jeho slovo zastavil príšerné udalosti.
3 Oslávil ho pred tvárou kráľov,
dal mu prikázania, (určené) pre jeho národ,
pri čom mu aj svoju slávu ukázal.
4 Pre jeho vernosť a pokoru povolal ho na svätú úlohu
a spomedzi všetkých ľudí si ho vyvolil.
5 Lebo mu dal počuť svoj hlas a uviedol ho do mraku
6 a osobne mu odovzdal svoje prikázanie: zákon nábožného života,
aby vyučoval Jakubov rod podľa jeho zmluvy,
Izrael podľa toho, čo preň ustanovil.
Áron
7 Jeho brata Árona, z pokolenia Léviho,
zvelebil jemu podobne.
8 Ujednal s ním večne platnú zmluvu
a dal mu kňazskú (dôstojnosť) v národe;
slávnym (rúchom) blaženým ho urobil:
9 lebo ho opásal ozdobným opaskom,
obliekol ho do slávnostného rúcha
a ozdobil ho znakmi (kňazskej) moci.
10 Dal mu (za oblek) spodky, dlhú sukňu a plášť (na ramená)
a obklopil ho zlatými zvončekmi, ktoré hojne (navešal na neho) dokola,
11 aby sa rozzvučali pri jeho chôdzi,
aby tak bolo počuť ich hlas v chráme
na upomienku synov z jeho rodu.
12 (Odel ho) do svätého rúcha zo zlata, modrého a červeného purpuru,
s tkaným náprsníkom s osudím;
13 (bolo to) tkané dielo umného muža, nadaného dokonalou zručnosťou.
(Bola to) umelecká práca zo šarlátovej priadze,
(zdobená) vzácnymi, rytými kameňmi, zasadenými do zlata -
dielom kameňorytca - ktorý do nich vryl upomienku
podľa počtu Izraelových pokolení.
14 Zlatou stuhou na (veľkňazskej) čiapke (ho ozdobil),
s vyrytým označením: Svätý (Pána) -
nádherná ozdoba, dielo prevzácne,
slasť pre oči: (dokonalá) krása.
15 Pred ním od prvopočiatku nik nemal toľko krásy (na sebe),
16 nebol ňou odetý nijaký cudzinec,
ale jedine jeho synovia (to nosievali)
a jeho vnukovia po všetky časy.
17 Nech jeho obetu spaľuje oheň každodenne.
18 Mojžiš mu naplnil ruky (obetným mäsom)
a pomazal ho svätým olejom.
19 Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu
a jeho potomstvu - ako sú dni neba -
konať úrad kňazský, prednášať chvály (Bohu)
a požehnanie udeľovať menom jeho ľudu.
20 Jeho si vyvolil zo všetkých živých:
prinášať obetu Bohu na ľúbeznú vôňu,
kadidlo (páliť) pri suchej obeti
a uzmierovať ho (v zastúpení) ľudu.
21 Vo svojich prikázaniach mu dal moc
(rozhodovať) o ustanoveniach zmluvy,
vyučovať Jakubov rod podľa jeho zmluvy
a pomocou zákona dávať svetlo Izraelovi.
22 Proti nemu sa vzbúrili mužovia z iného rodu,
závisťou naplnení mužovia ho obkľúčili v púšti
tí, čo boli (spojení) s Dátanom a Ábironom,
a rozzúrená skupina Koreho.
23 Pán to videl a neľúbilo sa mu to,
preto ich aj zničil v návale hnevu.
24 Desné veci spôsobil proti nim,
nechal ich pohltiť plameňom ohňa.
25 Tak rozmnožil Áronovu česť,
keď mu dal dedičský podiel
a vyhradil mu prvé plody zeme.
26 Predovšetkým zaopatril im chleba do sýtosti:
lebo jedia z obetných darov Pánových,
ktoré prepustil jemu a jeho potomstvu.
27 Iný majetok nemá mať v zemi ostatného ľudu,
(nijakú územnú) čiastku nebude mať v národe,
keďže sám (Boh) je jeho čiastkou a dedičstvom.
Finés
28 Finés, Eleazarov syn, je tretí v tejto slávnej (hodnosti),
lebo podobným sa mu stal v bázni Pánovej;
29 zostal pevný keď sa národ vzbúril,
svojím dobrým a rozhodným duchom (uzmieril) Boha
v zastúpení Izraela.
30 Preto uzavrel s ním zmluvu pokoja,
(ustanovil ho) za knieža svätyne a ľudu,
aby si podržal on sám a jeho potomstvo
kňazskú hodnosť naveky.
31 Tak mal aj kráľ Dávid, syn Jesseho, z pokolenia Júdovho,
zmluvu s (Bohom),
že dostane dedičstvo on sám aj jeho potomstvo.
Nech nám dá múdrosti do srdca,
aby sme mohli spravovať ľud podľa pravdy,
aby nevyšli ich dobrá nazmar,
ale aby ich slávu urobil večnou v národe.
Chvála Boha, stvoriteľa
Ž104 (103)
1 Dobroreč, duša moja, Pánovi;
Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby,
2 do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan,
3 nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch,
na krídlach vánku sa prechádzaš.
4 Vetry sú tvojimi poslami,
ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
5 Zem si postavil na jej základoch,
nevychýli sa nikdy-nikdy.
6 Oceán ju prikryl sťa odev,
nad vrchmi vody zastali.
7 Pred tvojou hrozbou odtiekli,
zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
8 Vybehli na vrchy, stiekli do údolia,
na miesto, ktoré si im vyhradil.
9 Položil si hranicu a neprekročia ju,
ani viac nepokryjú zem.
10 Prameňom dávaš stekať do potokov,
čo tečú pomedzi vrchy
11 a napájajú všetku poľnú zver
aj divým oslom hasia smäd.
12 Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,
spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
13 Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,
plodmi svojich diel sýtiš zem.
14 Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok
a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb
15 i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár
a chlieb dáva silu srdcu človeka.
16 Sýtia sa stromy Pánove
aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
17 Na nich si vrabce hniezda stavajú
a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
18 Vysoké štíty patria kamzíkom,
v skalách sa skrývajú svište.
19 Na určovanie času si mesiac utvoril;
slnko vie, kedy má zapadať.
20 Prestieraš tmu a nastáva noc
a povylieza všetka lesná zver.
21 Levíčatá ručia za korisťou
a pokrm žiadajú od Boha.
22 Len čo vyjde slnko, utiahnu sa
a ukladajú sa v svojich dúpätách.
23 Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom,
za svojou prácou až do večera.
24 Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!
Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva.
25 Tu more veľké, dlhé a široké,
v ňom sa hemžia plazy bez počtu,
živočíchy drobné i obrovské.
26 Po ňom sa plavia lode
i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
27 Všetko to čaká na teba,
že im dáš pokrm v pravý čas.
28 Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú;
otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
29 Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú;
odnímaš im dych a hneď hynú
a vracajú sa do prachu.
30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené
a obnovuješ tvárnosť zeme.
31 Pánova chvála nech trvá naveky;
zo svojich diel nech sa teší Pán.
32 Pozrie sa na zem a rozochvieva ju,
dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
33 Po celý život chcem spievať Pánovi
a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči;
a ja sa budem tešiť v Pánovi.
35 Nech zo zeme zmiznú hriešnici
a zločincov nech už niet.
Dobroreč, duša moja, Pánovi.
ALELUJA.