Sir28
XXVIII. 1 Kto sa chce pomstiť, ujde sa mu pomsty od Pána,
lebo si jeho hriechy zachová v pevnej pamäti.
2 Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil:
lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš.
3 Ak človek prechováva hnev proti blížnemu,
ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý?
4 Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva,
a pritom oroduje za svoje hriechy?
5 Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom,
a pritom prosí o zľutovanie u Boha?
Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť?
6 Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo,
7 lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh).
8 Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho!
9 Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu!
10 Vzďaľuj sa sporu a umenšíš hriechy:
11 človek totiž v hneve rozdúcha spor,
hriešny človek pobúri (proti sebe) aj priateľov
a vie uviesť nepriateľstvo aj medzi pokojných.
12 Lebo oheň horí tak, aké je drevo v lese:
ako je kto mocný, taký je aj jeho hnev,
a ako je kto bohatý, tak sa zmocňuje jeho hnev.
13 Prenáhlený spor zapaľuje oheň;
prenáhlená hádka vylieva krv;
a (zradne) svedčiaci jazyk privádza smrť.
14 Ak fúkneš na iskru, vzbĺkne ako oheň,
ak však na ňu napľuješ, zadusíš ju.
Obidvoje vychádza z tých (istých) úst.
Chráň sa našepkávača!
15 Prekliaty je našepkávač a ten, kto má dvojaký jazyk,
vie pobúriť mnohých, ktorí žili v pokoji.
16 „Tretí jazyk“ uviedol mnohých do nepokoja
a hnal ich od národa k národu.
17 Rozrúcal hradené mestá boháčov
a domy veľmožov podkopal.
18 Silu národov podlomil
a udatné rody rozbil.
19 „Tretí jazyk“ povyháňal z domu zdatné ženy
a obral ich (o výsledky) ich námah.
20 Kto naň bude dbať, nikdy si nenájde pokoja,
nezíska si ani priateľa, u koho by spočinul.
21 Úder bičom vyvoláva sinku;
úder jazyka až kosti láme.
22 Mnohí padli ostrím meča,
ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk.
23 Blažený, kto je skrytý pred ničomným jazykom,
aj ten, kto sa nedostal do jeho zúrivosti,
kto si nepritiahol jeho jarmo na seba
a koho neviažu jeho putá.
24 Lebo jeho jarmo je jarmo železné
a jeho putá sú putá z kovu:
25 zomrieť od neho je najhroznejšie zomieranie,
od toho lepšie je aj samo podsvetie.
26 Chcel by vytrvať, ale neudrží sa;
do svojej moci dostane iba tých, čo sú na ceste nespravodlivcov,
svojím plameňom neupáli spravodlivých.
27 Ktorí opustia Boha, upadnú do jeho (moci),
rozhorí sa v nich neuhasiteľne.
Pustí sa do nich ako lev
a dokaličí ich ako leopard.
28 Ohraď svoje uši tŕním a nepočúvaj zlý jazyk,
aj na ústa si vlož bránu i zámky!
29 Zlato a striebro si dobre chrániš,
tak si zadováž aj pre svoje slová vážky
a na ústa si vlož primerané uzdy!
30 Daj si pozor, aby si jazykom neklesol
a neupadol pred nepriateľmi, čo na teba číhajú.
Tvoj pád nebude možno vyliečiť do smrti.
Sir29
Treba mať milosrdenstvo s biednymi!
XXIX. 1 Kto požičiava blížnemu, almužnu mu dáva:
a kto - ako mocnejší - berie ho za ruku, zachováva príkazy.
2 Požičaj svojmu blížnemu, keď je v núdzi,
a zasa na svoj čas vráť (pôžičku) blížnemu!
3 Pevne drž slovo a verne si počínaj voči nemu:
tak dostaneš v každom čase, čo potrebuješ.
4 Mnohí pokladajú pôžičku za nájdenú vec
a zapríčiňujú trpkosti tým, čo im pomohli.
5 Kým dostávajú, bozkávajú ruku darcovi,
ich hlas je ponížený, keď všetko sľubujú.
6 Ale v čase splátky žiada čas (odkladu),
mrzuto rozpráva, reptá a žaluje sa na časy.
7 Aj keby mohol vrátiť, nechce sa mu,
splatí sotva polovicu dlžoby
aj to pokladá za nájdenú vec.
8 Ak nemôže (platiť), chce veriteľa dostať o jeho peniaze,
bez príčiny sa mu stáva nepriateľom.
9 Odplatí sa mu preklínaním a nadávaním
a miesto vďaky za dobrotu odplatí sa mu potupovaním.
10 Mnohí nepožičiavajú nie tak zo zloby,
ale boja sa, aby zbytočne neprišli do škody.
11 Buď však voči ubiedenému veľkodušný
a neodkladaj poskytnúť mu almužnu!
12 Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného
a v jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno!
13 Aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa;
(peniaze) neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu.
14 Ukladaj si poklad v príkazoch Najvyššieho
a bude ti to osožiť viac ako zlato.
15 Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca
a vymodlí ťa za to zo všetkého zla.
16 Viac ako mohutný štít a oštep
bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi.
Verš 17 a 18 vo Vulgáte chýba.
Opatrnosť pri požičaní
19 Dobrý muž sa zaručí za blížneho,
len kto nemá hanby, nechá ho na seba.
20 Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj:
veď sa vydal (do nebezpečenstva) pre teba.
21 Pred ručiteľom uteká iba hriešnik a nepoctivec.
22 Hriešnik pokladá majetok ručiteľa za svoj
a v nevďačnej mysli opúšťa svojho záchrancu.
23 Muž sa zaručuje za svojho blížneho;
ak ten stratí slušnosť, opustí ho aj on.
24 Nepoctivé ručenie zahubilo už mnoho zámožných ľudí
a otriaslo nimi tak, ako sa kolíšu morské vlny.
25 Boháčov poslalo do vyhnanstva ako tulákov,
takže sa potulovali medzi cudzincami.
26 Ak hriešnik prestúpi Božie príkazy,
zapletie sa do nešťastného ručenia:
a kto sa ženie po mnohých, podujatiach,
prepadne svojmu odsúdeniu.
27 Zaujmi sa svojho blížneho, koľko len vládzeš,
ale daj si pozor, aby si neprišiel do skazy.
Skromnosť v živobytí a šatstve
28 Hlavné potreby pre život človeka sú: voda, chlieb, dom
a (odev), čo zakrýva nahotu.
29 Lepšie chutí chudobnému pod drevenou strechou,
ako skvelé hodovanie ďaleko od domova.
30 Miesto mnohých vecí nech ti stačí aj to málo, čo máš,
a nezačuješ nadávky pri potulke cudzinou.
31 Zlý je to život od domu k domu si hľadať prístrešie,
a kto je v hostinci, nesmie si voľne počínať ani ústa otvoriť.
32 Za prijatie do hostinca musí kŕmiť a napájať nevďačníkov
a k tomu počuje trpké slová (za všetko):
33 „Cudzinec, choď a prestri stôl!“
a čo len v ruke máš, aby si tým kŕmil iných.
34 „Odíď, lebo si chcem uctiť priateľov,
mám prijať iného na pobyt v svojom dome,
lebo mi je bratom.“
35 To sú tvrdé slová pre toho, kto to chápe.
Domu sa dostane výčitka a potupné meno: Úžerník!
Sir30
Ako vychovávať
XXX. 1 Kto si miluje syna, často používa aj tresty,
aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.
2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály
a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.
3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa,
ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.
4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy:
lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.
5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho,
pri svojom skone sa nezarmucuje,
ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.
6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom
a priateľom vďačného odplatiteľa.
7 Za maznanie synov bude si viazať rany
a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.
8 Nekrotený kôň je nepoddajný,
voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.
9 Maznaj sa so synom a naženie ti strachu,
pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.
10 Nesmej sa mu, by si to neľutoval,
aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.
11 Nepovoľuj mu mnoho za mladi
a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!
12 Ohýbaj ho ešte v mladosti,
trestaj, kde neškodí, kým je mladý,
aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti,
mal by si žalosť na duši.
13 Vyučuj si syna a zapracúvaj ho,
aby si nenarazil na jeho neslušnosť.
Ako si šetriť zdravie
14 Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile,
ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.
15 Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou
a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.
16 Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela;
a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.
17 Lepšia je smrť ako trpký život
a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.
18 Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa,
podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.
19 Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla?
Nemôže ani jesť ani ovoňať:
20 taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba
a dá mu znášať odplatu za neprávosti.
21 Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom,
ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.
22 Zármutok si nepripusť na myseľ,
ani sa nesužuj svojimi nápadmi!
23 Veselosť srdca - to je život pre človeka,
a svätosť je nevyčerpateľný poklad:
jasavá radosť dodáva mužovi na veku.
24 Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu,
maj sústredenú myseľ pre svätosť
a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!
25 Lebo zármutok zničil už mnohých,
a nikto nemá z toho osoh.
26 Závisť a hnevlivosť skracujú život
a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.
27 Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní,
lebo hodovanie je časté u neho.