Sir13
Ako sa zachovať oproti hodnostárom a boháčom
XIII. 1 Kto sa dotkne smoly, zašpiní sa:
kto sa stýka s posmeškárom, aj sám spyšnie.
2 Berie si bremeno, kto sa stýka s hodnostárom:
nehľadaj priateľstvo s bohatším, ako si sám.
3 Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol?
Ak narazia na seba, ten sa rozbije.
4 Boháč pácha neprávosť a zúri pritom,
kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.
5 Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať,
ak nemáš nič, nechá ťa tak.
6 Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť,
ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.
7 Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti,
s úsmevom ti robí nádej,
pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“
8 Zahanbí ťa svojimi hostinami,
ale keď ťa vyjedol dvoj - až trojnásobne,
naposledy sa ti vysmeje:
keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa,
iba hlavou nad tebou potrasie.
9 Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!
10 Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!
11 Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať,
aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.
Ako sa správať pred veľmožom
12 Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť),
tým väčšmi ťa bude privolávať.
13 Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný;
ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.
14 Nehovor s ním ako so seberovným
ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám;
lebo dlhou rečou ťa len skúša
a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.
15 Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová
a neupustí ani od zloby, ani od pút.
16 Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ,
lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.
17 Ak počuješ o niečom, akoby to bolo vo sne,
otvor oči a prebuď sa!
18 Celou dušou miluj Boha
a pros ho o záchranu!
19 Zviera sa priatelí s tvorom seberovným,
tak aj človek s tým, kto mu je blížny.
20 Každý tvor prisadá k seberovnému,
tak aj človek sa priatelí so seberovným.
21 Čo má vlk do činenia s baránkom? -
Taký je (pomer) hriešnika k spravodlivému.
22 Čo majú spoločného svätec a pes? -
Akýže je pomer boháča k chudobnému?
23 Úlovkom pre leva je divý osol púšte -
tak sú chudobní pastvou pre boháča.
24 Ako je pyšnému ohavná pokora,
tak je boháčovi chudobný prekliaty.
25 Boháča podporujú priatelia, ak ho stihne otras,
ak padne bedár, poženú ho aj jeho známi.
26 Ak oklamú boháča, sú mnohí, ktorí mu to nahradia,
ak pyšne hovorí, mnohí sa ho zastanú;
27 ak bedára oklamú, ešte ho za to karhajú,
ak aj hovorí rozvážne, neuznajú mu (to).
28 Ak sa ozve boháč, všetci umĺknu
a vyvyšujú jeho slovo pod oblaky.
29 Ak sa ozve chudobný, hneď sa pýtajú: „Ktože je to?“ -
a nech by pochybil, zničia ho.
Majetok treba správne používať!
30 Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny:
a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.
31 Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.
32 Znakom dobrého srdca je veselá tvár -
no ťažko a len s námahou ho nájdeš.
Sir14
XIV. 1 Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst
a netrápi ho zármutok nad hriechom.
2 Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok
a kto nestratil nádej úplne.
3 Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok
a načo potrebuje zlato závistník?
4 Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným
a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.
5 Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? -
Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.
6 Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí,
aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.
7 Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou,
nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.
8 Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:
odvracia si tvár a opovrhuje (inými).
9 Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom,
nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.
10 Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom,
trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.
11 Synu, ak máš z čoho, dopraj si
a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.
12 Pamätaj, že smrť nebude meškať
a zákon podsvetia nie je ti zjavený,
zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.
13 Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,
koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!
14 Nepripusť, aby ti unikol radostný deň;
a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.
15 Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah,
aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?
16 Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!
17 Prv ako skonáš, rob dobre, správne,
lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.
18 Každý človek - ako tráva - ostarie,
bude ako list na zelenom plodonosnom strome.
19 Jedny listy rašia, iné odpadávajú,
tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi:
jedna časť odumiera, iná sa rodí.
20 Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu
a s ním pôjde aj jeho tvorca.
21 Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny
a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.
Treba sa usilovať o užitočnú múdrosť
22 Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti,
každý, kto rozjíma o jej záslužnosti
a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti,
23 kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách,
kto vtipom preniká do jej tajomstiev,
kto ide po nej, akoby ju stopoval,
a stavia sa na jej cesty,
24 hľadí jej do okien
a načúva pri jej dverách;
25 kto spočinie vedľa jej domu
a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl;
kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej,
aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,
26 ten stavia svojich synov pod jej záštitu
a sám spočinie pod jej ratolesťami,
27 v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom
a spočinie v jej sláve.
Sir15
Spravodlivý dosiahne múdrosť
XV. 1 Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré,
a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju.
2 Vyjde mu v ústrety ako počestná matka
a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku.
3 Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti
a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí.
4 A spevnie v ňom, takže sa nezohne,
pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech.
5 Povýši ho v kruhu jeho blížnych,
uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa,
naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti
a slávnym rúchom ho odeje.
6 Zahrnie ho veselosťou a radosťou
a udelí mu večne slávne meno za dedičstvo.
7 Však nerozumní ju nedostanú,
iba rozvážni ľudia ju postretnú:
nerozumní ju ani neuzrú,
lebo sa ďaleko stráni pýchy a podvodu.
8 Nepríde na myseľ takým, čo hovoria lživo,
ale pravdovravných vyhľadáva sama,
aby im zaistila zdar z Božej priazne.
9 Hriešnikovým ústam nepristane chvála,
10 lebo múdrosť pochádza od Boha:
chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť,
v ústach verného muža je ona hojná
a Vladár ju dá iba takému.
Zodpovednosť za hriechy
11 Nehovor: „Božou (vinou) jej nemám,“ -
ale nerob to, čo má v nenávisti.
12 Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ -
Lebo on nepotrebuje bezbožných.
13 Pán nenávidí každú ohavnosť,
ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.
14 Na počiatku stvoril Boh človeka
a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa.
15 Dal mu svoje príkazy a ustanovenia.
16 Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa,
a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.
17 Položil pred teba vodu a oheň:
čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš.
18 Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo:
dostane to, čo sa mu ľúbi.
19 Božia múdrosť je preveľká,
on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko.
20 Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja.
On poznáva všetko, čo robia ľudia.
21 Bezbožne konať nekáže nikomu,
ani nedáva súhlas k nijakému hriechu;
22 nepraje si množstvo takých synov,
ktorí nemajú viery a zdatnosti.
Svätý je Pán, náš Boh
Ž99 (98)
1 Pán kraľuje, traste sa, národy;
tróni nad cherubmi, chvej sa zem.
2 Veľký je Pán na Sione,
a vyvýšený nad všetky národy.
3 Oslavujte jeho meno veľké a úžasné,
lebo je sväté.
4 Mocný kráľ spravodlivosť miluje:
ty si ustanovil, čo je správne,
právo a spravodlivosť v Jakubovi ty vysluhuješ.
5 Velebte Pána, nášho Boha,
a padnite k jeho nohám,
lebo je svätý.
6 Mojžiš a Áron, jeho kňazi,
a Samuel, ctiteľ jeho mena,
vzývali Pána a on ich vypočul,
7 z oblačného stĺpa k nim hovoril.
A zachovávali jeho svedectvo
a prikázania, ktoré im dal.
8 Pane, Bože náš, ty si ich vypočul,
Bože, ty si bol k nim milostivý,
no nenechal si bez trestu ich priestupky.
9 Velebte Pána, nášho Boha,
na jeho svätom vrchu sa mu klaňajte,
lebo svätý je Pán, Boh náš.