Sir10
X. 1 Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud
a vláda rozumného muža je pevná.
2 Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci,
a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.
3 Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud:
a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.
4 Vláda nad zemou je v rukách Pána;
on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.
5 V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí,
ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.
6 Krivdu od blížneho nenos v pamäti,
ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!
7 Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí
a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.
8 Vláda prechádza z národa na národ
pre nespravodlivosti a neprávosti,
pre hanebné činy a rozličné podvody.
9 Nad lakomca niet väčšieho podliaka.
Prečo si pyšne počína prach a popol?
10 Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom,
lebo taký má aj svoju dušu na predaj
a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.
11 Každé vladárstvo má krátke bytie.
Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.
12 Kratší neduh vie lekár zamedziť.
Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.
13 Keď totiž človek zomrie,
dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.
14 Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,
15 lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa,
keďže počiatkom každého hriechu je pýcha,
kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov:
ona ho navždy rozvráti.
16 Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti
a zničil ich naveky.
17 Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov
a na ich miesto posadil pokorných.
18 Korene pyšných národov Boh suchom vypálil
a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.
19 Pán vyvracia krajiny národov
a ničí ich až po základy.
20 (Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou,
(ich obyvateľov) rozhádže
a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.
21 Boh zničil pamiatku po pyšných,
ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.
22 Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil,
ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom
Komu patrí česť
23 To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha;
ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy,
bude cti zbavené.
24 Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník:
a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.
25 Pre boháčov, oslávencov a chudobných
je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.
26 Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný,
ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.
27 Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu;
ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.
28 Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní
a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní;
no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.
29 Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu;
a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!
30 Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť,
ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.
31 Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu
a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.
32 Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši?
A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?
33 Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť
a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.
34 Koho však už v chudobe chvália,
o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne?
No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.
Sir11
XI. 1 Múdrosť dvíha poníženému hlavu
a posadí ho do kruhu veľmožov.
2 Nikoho nechváľ pre jeho krásu,
ako zasa nikým neopovrhuj pre (jeho vzhľad)!
3 Včela je malá medzi lietavým (hmyzom),
ale zo sladkostí je prvý jej plod.
4 Nikdy sa nevychvaľuj svojím odevom,
ani sa nevypínaj, ak sa ti dostane cti:
lebo jedine skutky Najvyššieho sú obdivuhodné,
jeho diela sú slávne, skryté a neviditeľné.
5 Mnohí vladári si zasadli na prestol,
ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali.
6 Mnohí mocnári boli až veľmi porazení;
a (ktorí boli) v sláve, vydaní boli do rúk iných.
V ničom sa neprenáhliť!
7 Nekarhaj nikoho, dokiaľ si nevyšetril vec,
až (vec) vyšetríš, karhaj podľa spravodlivosti!
8 Neodpovedaj ani slovom, dokiaľ si nevypočul,
a nezačínaj hovoriť znova, dokiaľ iní majú slovo.
9 Nehádaj sa o vec, ktorá ťa netrápi,
a nemiešaj sa do sporu hriešnych ľudí!
Prameň bohatstva
10 Synu, nezamestnávaj sa mnohými vecami,
lebo ak (takto) chceš zbohatnúť, nebudeš bez viny.
Keď aj sleduješ (bohatstvo), nedosiahneš ho
a čo sa dáš aj do behu, neunikneš (sklamaniu).
11 Niekto sa namáha, ponáhľa a sužuje -
ale ak je hriešny, o toľko má viac nedostatku.
12 A zasa iný je skleslý, potrebný pomoci,
až veľmi mu chybuje sila a má hojnosť biedy:
13 ale Božie oko si ho dobrotivo všíma,
dvíha ho z jeho uponíženia a pozdvihuje mu hlavu.
Mnohí sú nad ním udivení a zvelebujú preto Boha.
14 Dobré a zlé, život a smrť, chudoba a zámožnosť sú od Boha.
15 Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha.
Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.
16 Blúdenie (vo) tme je vrodené hriešnikom;
tí však, čo jasajú pri zlých činoch, zostarnú v zlom.
17 Boží dar zostáva so spravodlivými,
takže čo podnikne, vždy sa stretne so zdarom.
18 Iný prišiel k zámožnosti tým, že si šetrne počínal,
a je to čiastka jeho mzdy;
19 ak by si niekto povedal: „Našiel som si spočinutie -
a teraz budem sám hodovať zo svojho bohatstva,“
20 taký si ani neuvedomuje, ako plynie jeho čas
a približuje sa aj k nemu smrť, keď všetko zanechá iným a zomrie.
Nemáme sa spoliehať na vrtkavé bohatstvo
21 Stoj pri svojej zmluve a rozprávaj o nej
a konaj až do svojej staroby čo ti je prikázané.
22 Nezostávaj pri tom, čo robia hriešnici:
maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste!
23 Ak Boh chce, ľahko sa stane,
že chytro obohatí aj biedneho.
24 Božie požehnanie môže rýchlo odmeniť spravodlivého
a jeho podnikanie v krátkom čase prinesie ovocie.
25 Nehovor: „Čo ešte potrebujem
a čo dobrého budem z toho mať?“
26 Nehovor: „Mám (všetkého) dosť,
a čo zlé mi z tohto hrozí?“
27 V dňoch šťastia nezabúdaj na nešťastie,
ako ani v deň nešťastia nezabúdaj na šťastie:
28 lebo Boh ľahko vie v deň skonania
odplatiť každému podľa toho, kto ako žil.
29 Keď príde zlo, zabúdame (aj) na veľké slasti,
až príde koniec, objavia sa skutky každého.
30 Pred smrťou nevychvaľuj nikoho,
lebo podľa dietok možno poznať, kto aký bol.
Nemaj priateľstvo so zlými!
31 Neuvádzaj kohokoľvek do svojho domu:
lebo úlisník skrýva v sebe mnoho úkladov.
32 Lebo ako sa šíri zápach z útrob
a ako jarabicu vábia do klietky a srnu do osídla,
také je aj srdce pyšných;
je ako vyzvedač, čo hľadí zničiť blížneho.
33 Lebo úkladne obráti dobro na zlo
a chce nájsť škvrnu aj na najlepších.
34 Od jedinej iskry vzniká veľký oheň,
jediný ničomník vylieva mnoho krvi:
lebo hriešnik lačnie iba po krvi.
35 Chráň sa pred ničomníkom, lebo kuje zlo;
aby ťa azda nevyviedol na večný posmech.
36 Ak si uvedieš cudzinca (do domu), rozvráti ho ako búrka
a odcudzí ťa tvojim najbližším.
Sir12
Dobre si uváž, ku komu máš byť dobrý!
XII. 1 Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš,
aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný.
2 Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu:
ak aj nie od neho, určite od Pána.
3 Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo
a nedáva almužnu.
Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych,
ale má ľútosť nad kajúcnikmi.
4 Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj,
bezbožných a hriešnych stihne pomstou,
lebo ich uchováva na deň pomsty.
5 Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi!
6 Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému:
zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie;
lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobiI,
dvojnásobným zlom sa ti odplatí.
Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti
a bezbožným dá pocítiť pomstu.
Chráň sa neúprimného priateľa!
8 Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ,
ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí.
9 Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali;
až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom.
10 Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom,
lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť;
11 a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený,
zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho!
12 Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici,
aby sa azda nebral na tvoje miesto
a nezaujal tvoju stolicu;
nakoniec by si uznal moje slovo,
len aby ťa netrápila moja reč!
13 Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had,
a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi.
Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom
a zaplieta sa do jeho hriechov.
14 Vytrvá s tebou na chvíľu;
ale ak padneš, už nevydrží pri tebe.
15 Nepriateľ vie byť sladký v slove,
no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy.
16 Nepriateľ roní slzy očami:
ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas.
17 Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého.
18 Nepriateľ roní slzy očami,
ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy.
19 Pokyvuje hlavou, tlieska rukami,
šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.